Pôvod dáždnika
História dáždnika či slnečníka je dlhá a bohatá. Slnečník sa prvýkrát objavil v starom Egypte pred viac ako 3000 rokmi. Navrhnutý a vyrobený bol za účelom chrániť členov šľachty a kráľovského rodu pred silným slnečným žiarením. Egypťania nepotrebovali slnečník odolný voči vode, a tak prvý dáždnik vznikol až v 11. storočí pred n.l. v Číne. Nebol to dáždnik, ktorého podobu poznáme dnes. Aj napriek jeho veľkej popularite sa nedokázal presadiť v Európe, tá tento skvost spoznala až v polovici 18. storočia prostredníctvom Francúza Jeana Martusa, ktorý dal dáždniku dnešnú podobu. Odvtedy sa pracovalo na jeho zdokonaľovaní.
Historické využitie dáždnika
Dáždniky rozdeľujeme podľa typu na
SKLADACIE
veľmi obľúbené hlavne u dám pre svoj malý rozmer,vďaka ktorému sa zmestia do dámskej kabelky, bývajú farebnejšie
GOLFOVÉ
PALICOVÉ
dáždniky strednej veľkostí
s priemerom od 95 cm a so zahnutou rukoväťou, sú zväčša tmavej
až čiernej farby, obľúbené hlavne u pánov, používané aj ako vychádzková
palica
podľa spôsobu otvárania delíme dáždniky na
MANUÁLNE
AUTOMATICKÉ
PLNE AUTOMATICKÉ
s automatickým otváraním a zatváraním stlačením jedného tlačidla na rukoväti
Ďalšia kategória dáždnikov sú VETRUODOLNÉ
majú pevnejšiu kvalitnejšiu konštrukciu, ktorá sa pri prvom náraze vetra nezlomí. Pri podfúknutí dochádza k prevráteniu opačným smerom. Dvojvrstvový plášť umožňuje prúdenie vzduchu a zaisťuje tak maximálnu stabilitu aj v silnom vetre
Materiály používané na poťah dáždnika
nylon, polyester, Pongé, PVC, rPET plátno
Materiály používané na konštrukciu dáždnika
kov, ABS, sklolaminát, reSOUND a
hliník
Copyright © 2016 - ECO DESIGN | Všetky práva vyhradené | Webdesign: Reklamná agentúra DANMO